deň zo života #3 - o paplóne a sobotnej noci zázrakov

paplón

Na úvod dnešného dňa chcem povedať - mala som skvelý spánok ! A môžu za to dve veci. Samozrejme, Vivienka. Ktorá síce mala nejaký ťažký večer a dlho a s plačom zaspávala, ale potom prespala celú noc až do 8:00!!! Čo som teda absolútne neočakávala, keďže sa nám tlačí druhý horný zúbok... Ale nesťažujem sa! :D

No a tá druhá vec - môj nový paplón. Ktorý ma hrial celú noc! :) Včera som si povedala, že už to nebudem hrať na hrdinku, ktorá sa v pohode po celý rok vyspí pod chladivým letným paplónom. Napochodovala som do Jisku a odišla som domov s teplým paplónom na zimu. Takým tým úplne najobyč, pretože ten z peria doma máme. Ale ja ho nechcem. Pripadá mi to totiž, ako keby na mne ležal ďalší človek, ktorého pri každom pohybe a otočení musím napraviť, aby ma neobmedzoval. Ja viem, asi choré. Tak preto som išla do takej tej "lacnej klasiky" - tento paplón je ľahký a teplý a bolo mi pod ním tak cozy, že sa mi ráno ani nechcelo spod neho vyliezť. Takže, odporúčam, ak vás štve váš paplón, kúpte si nový! Aj toto sú také drobné radosti života na materskej! Nikdy som si nemyslela, že takúto ódu budem ja raz schopná napísať o paplóne :D.

ranný chiapuding aj s minireceptom

Takže ráno som vstala okolo siedmej. Čiže som mala hoďku, dokým sa zobudí Vivi. Sadnúť si, zjesť si raňajky. Včera večer som konečne nebola lenivá a zarobila som chiapung. Viete, trvá to až dve minúty :D. 

Minirecept: Dve polievkové lyžice chia semienok zalejete 1,5 deci kokosovým mliekom (alebo mandľovým, sójovým... uľahčime to - rastlinným), rozmiešate a dáte na noc do chladničky. Ja to robím v takom poháriku, ktorý mi v chladničke nezaberie veľa miesta. Iba ho prekryjem alobalom a hotovo. Ráno už hotový puding prelejem do misky, kde tá masa dostane trochu viac miesta a zdá sa mi, že sa ešte viac zväčší a pridám do nej lyžičku mandľového (alebo opäť iného rastlinného - napríklad arašidového, lieskovoorieškového...) masla a lyžičku medu. Med určite nepridávajte keď si to večer pripravujete! Polepí vám semienka a nenapučia správne! Navrch ešte nejaké ovocie čo je doma a je to! Alebo, ak práve doma ovocie nie je, ako dnes ráno u nás, poslúži lyžička-dve dobrého džemíku. 

Zdieľam tento recept hlavne preto, lebo keď som si chcela začať robiť tieto pudingy, nevedela som, ako docieliť takú tú správnu konzistenciu. Nie príliš tuhú ako tvaroh ani nie príliš riedku, že vám tam tie semienka stále plávajú. Pri tomto recepte vám vyjde konzistencia takého redšieho pudingu. Ak má niekto radšej hustejšie, pridajte na to isté množstvo mlieka o pol polievkovej lyžice viac, alebo aj celú. Enjoy !:)

už nestresujem

Doobedie išlo celkom hladko. Boli sme na prechádzke v obchode a opäť som sa vrátila k režimu - jeden spánok za deň. Ale nie nejak natrvalo. Proste som si povedala, že už nebudem okolo toho stresovať. Pozerať na hodinky, že teraz by už mala ísť spať alebo teraz by už mala vstávať, aby stihla ísť druhý krát spať... A modliť sa aby zaspala aj druhý raz...
Minulý týždeň sme fungovali zväčša na dvoch spánkoch. Myslím, že jediné vysvetlenie, prečo to tak išlo je, že vsávala ráno skôr a prvý doobedný spánok mal iba 45 minút. Čo jej samozrejme nestačilo na celý deň a som rada, že si to uvedomovala aj Vivi. A preto išla spať potom ešte raz okolo druhej. Čiže krátky doobedný spánok = spí aj druhý krát (zväčša). Ale keď vstane ráno neskôr, ako napríklad dnes alebo po "sobotnej noci zázrakov" (dostanem sa k tomu), povedala som si, že to proste potiahneme až do obeda a bude spať v ten deň iba raz. Takže takto to je, budem to odvíjať deň odo dňa. Ako sa mi to bude zdať. A zverila som to do rúk svojej materskej intuícií. A odkedy sa s ňou nehádam, tak sa zdá, že to funguje.

sobotná noc zázrakov

No a ešte sa vrátim k tej sobotnej noci... Vivi sme uložili večer, tak okolo trištvrte na osem. Pekne zaspala, zdalo sa, že ani zub ju v ten deň nejak netrápil, takže by nás mala čakať pohodová noc, že? Lebo Vivi zvykne prespať celú noc, ak ju nič neotravuje.
No, pred polnocou sa zobudila. Čo sa zvykne stať, že sa počas noci zobudí. Niekedy o tom asi ani nevieme, lebo sa len prehodí na druhý bok a spí ďalej. Niekedy si chvíľku poplače, tak od nespokojnosti, že sa zobudila a pritom nechcela. No teraz malo jej zobudenie charakter zobudenia sa z takého "cezdenného" spánku, kedy proste viete, že "už je dospané". Lebo bábo sa zobudí také spokojné. Niečo si rozpráva, poprípade si sadne alebo sa dá na štyri a začne vymýšľať.
A naozaj. Aj Vivi si zjavne o polnoci myslela, že už sa vyspala a že by už mal byť deň a mali by sme sa ísť hrať. Ešte nikdy sa nám to nestalo. A myslím, že to neboli zuby. Vôbec neplakala. Proste iba chcela byť hore. Sedela po tme v postieľke, žmolila si plienku, sem tam niečo rozprávala. Striedali sme sa a chodili sme ju znovu poľahovať, že veď je nôcka a spinkáme. Nič, mala to úplne v paži. Strašne zvláštna noc. Bez plaču, bez akýchkoľvek známok frustrácie, že je hore, bola proste hore. Až kým asi od nudy nezaspala. To bolo o dvoch v noci. Potom nám to chvalabohu vynahradila a spala do deviatej ráno...

A v Lidli zas nemali cesnak. Ako je to s cesnakmi vo vašich Lidloch ?:D

Takže dnes sme to od rána s Vivi potiahli do trištvrte na jednu. Potom hneď zaspala. Škoda, že nepotiahla dlhšie, pretože spala iba hoďku a pol. No beriem aj to. Zatiaľ som sa najedla a trochu som si oddýchla. A tiež som pripravovala veci k ďalším článkom. Mombloggerlife :D.

čokoládové plány

No a po poobednom šlofíku nás už čaká až do večera spoločný program. Dneska bolo na programe lozenie po obývačke - a to doslovne! Už lozíme! Kryštalizovalo sa to tak asi posledné dva týždne, ale teraz je to už naozaj. Kolienko za kolienkom, ruka za rukou a ide. Za gauč, k radiátoru, do chodby... Neodradia ju už ani parkety!

Medzitým sme si dali olovrant. Dnes som sa rozhodla, že je načase pomaly ale isto ju zoznámiť s najlepšou chuťou na svete... S chuťou čokolády. Na takú naozajskú má ešte čas (myslím, že Vianoce na to budú ideálna príležitosť), ale taký kakaový Pribináčik... Na to už asi čas dozrel. Vanilkový Pribináčik už papáme bežne a čokoládový bol dnes na ochutnávku, aby sme zistili, či nebude zapekať. Potom ho už s radosťou zaradíme do bežného jedálnička :).

vanilka na večeru

Vlastne dnes som do jej jedálnička zaradila až dve novoty. Čokoládového Pribináčika a vanikovú kašu Nestlé NaturNes Bio. Nie že by sme kašu nevečeriavali. Ale doteraz sme mali takú tú klasickú, čo sa odporúča od 4.mesiaca. Myslím že DM babylove. Dobrá kaša, ale bez chuti. A myslím, že už je čas... na chute. A mám z Vivi pocit, že aj ona si to myslí.

Testom prešla na jednotku. Také jednoduché večerné kŕmenie bez vykrúcania sa a bez napínania na vracanie som už dlho nezažila. Konzistencia bola super, taká "trasľavá", pudingová, vôbec sa nehrudkovatela. Domiešala som tam aj trošku tej pôvodnej kaše, lebo ju potrebujem domíňať a pravdepodobne ich aj budem kombinovať. Myslím, že cenovo aj chuťovo to bude najlepšia varianta.

opäť burger - pre mamu od tata

Teraz začína večer nám rodičom - naplniť bruchá(mám pocit, že vždy keď píšem, máme na večeru burgre, čiže áno, aj dnes - s cibuľovým čatní a kozím syrom - proste DELISH!!!), pozrieť si niečo na notebooku a spať. Pod ten super skvelý nový paplón! :) Tak dobrú noc!

Vaša G.