deň zo života #4 - výlev o dennom (ne)spaní

Byť matkou, to je ako na hojdačke. Na hojdačke pocitov. Jednu chvíľu sa idete rozplynúť od toľkej lásky a nehy, ktorú k vášmu dieťatku pociťujete a o chvíľu sa už idete zblázniť. Z toho, že nespí cez deň, nespí v noci, že plače lebo mu nechcete dovoliť namáčať ruky do Sudokrému, lebo mu nechcete dovoliť kúsať do vášho telefónu alebo jesť vytrhnuté stránky z knižky, z toho, že napriek tomu že robíte všetko pre to, aby veci vychádzali, tak oni nevychádzajú. Vlastne vás úplne obchádzajú. Smejú sa vám, vašim mastným vlasom a uplakaným očiam a robia si, čo chcú. Skúšajú, kam až to môže zájsť. Koľko vydržíte... Aspoň u mňa to tak je. Proste niekedy by som najradšej dala výpoveď a niekam utiekla. Hádam nie som jediná, lebo si naozaj niekedy pripadám zrelá do blázninca.

Plánovala som miesto tohto písať iný príspevok. Taký, z tých všeobecnejších. Na inú tému. No miesto toho píšem tento výlev. Lebo som už zúfalá. Takže toto je taký "raw koláčik" od zúfalej matky pre možno iné, sem tam rovnako zúfalé matky. Nie ste v tom sami. Ste v tom minimálne so mnou!

Mám pocit, že posledné 3 mesiace neriešim nič iné, len denné spanie. Teraz sa normálne musím pousmiať nad tým, ako som plánovala písať príspevok o spánku bábätka 9-12 mesiacov. Môj príspevok by obsahoval asi jedinú vetu - Nemám tušenia.

ako sa to pokazilo

Niekedy od toho deviateho mesiaca sa to začalo kaziť. Dovtedy bol režim spania 2-krát za deň. Bez problémov. Jeden dlhý 2-3 hodinový spánok od nejakej pol11 do pol2-2 a potom ešte jeden asi 1-1,5 hodinový od takej 4tej-pol5 poobede.

Potom sa začala budiť skoro ráno. Režim ostal rovnaký, spánok dvakrát za deň, akurát prvý spánok bol hneď po zobudení a potom ešte jeden v skorších poobedných hodinách.

S presťahovaním sa do vlastnej izby sa prestala ráno budiť skoro a začala spávať do takej 7-8. Takže keď som išla podľa pôvodného scenára, uložiť ju hneď po zobudení (s tým, že som ju samozrejme prebalila a dala jej papať), už to nevychádzalo. Trvalo asi hodinu, kým znova zaspala. To mi pripadalo ako trápenie. Nútiť ju spať, keď sa jej evidentne nechce, lebo je z noci poriadne vyspaná a nemusí už nič doháňať. Takže som ju začala ukladať znova dvakrát.

A tu sa to začalo kaziť. Lebo ona mi už druhý krát nechcela zaspať. Robila som to tak pár dní. Čakala na zázrak. Nekonalo sa. Opäť som si povedala, že toto je trápenie, nútiť ju spať, keď nechce. Tak že ju budem ukladať len raz za deň. Okolo pol1.

Vtedy niekedy sa začal ten kolotoč. Skúšali sme to raz za deň. Pokusných pár dní však ukázalo, že s jedným spánkom to nezvláda až do večera. Najmä, keď sa ten jeden spánok skrátil z 3 hodín na 1,5 hodiny. Takže ona už o druhej hore, do večera ďaleko, druhý krát spať už ani počuť a kým išla večer spať, bola neskutočne unavená a mrzutá.

Takže na ďalší týždeň som sa opäť pokúšala ukladať ju dvakrát. Posunula som čas prvého spánku na skoršiu hodinu, aby ten druhý spánok mohol byť okolo druhej. Pár dní sa zdalo, že toto je cesta. Kým sa opäť z druhého ukladania nestal "hop alebo trop", pretože v tej dobe sa často pokakala a to už proste nezaspala. Opäť sme sa vrátili k jednému spaniu. Potom k dvom. K jednému, k dvom. A tak dokola...

ako je to teraz

Minulý týždeň som bola opäť v mode: ukladám ju už len raz. A človek by si myslel, že po štyroch, niekedy až piatich hodinách, čo bola doobeda hore, zaspí na obed ako poleno aspoň na tie 2 hodiny. Veď aj mala byť z čoho unavená... Hráme sa, štvornožkujeme po dome, čítame knižky, chodíme na prechádzku (ak počasie dá)... No vykľuli sa z toho najhoršie spánky v histórií jej spánkov... Najskôr 50-minútový, potom 40 minútový, potom 30 minút. A to bol jediný spánok za celých dlhých 12 hodín, čo je cez deň hore (cca od 8 do pol8).

Ako tak teraz pozerám na detský monitor, ustálili sme sa na tom 40-minútovom...

Cez víkend sme sa aj s mužom zhodli na tom, že ju treba ukladať dvakrát. :D To je smiech cez slzy. Veď čo iné zostáva, keď to nefunguje iba raz za deň. A ešte sme v sobotu v noci zažili ďalšiu sobotnú noc zázrakov (rozumej: Vivi sa v noci zobudí - vyspaná a spokojná - a nespí ďalšie 3 hodiny, akokoľvek sa jej snažíme pomôcť zaspať).

prečo vznikajú "noci zázrakov"

Najskôr, keď sa to stalo prvýkrát, som si myslela, že to je nejaká sranda tohto obdobia. Že sa to proste stáva. Akože súčasť vývinu. Ale keď sa to v sobotu stalo druhýkrát, tak som zistila, že je to výsledok zlého spania počas dňa. A súhra rôznych iných vecí, ktoré sa zúfalý rodič snaží urobiť v snahe nejako zachrániť ten zlý spánkový deň. To je napríklad skoršie ukladanie na noc. Ide o to, že dieťa si tým nespaním nahromadí za deň akýsi spánkový dlh. Ten sa potom v noci snaží dohnať. A preto sa stáva, že keď ho doženie, tak sa v strede noci zobudí, akoby už vyspané. A trvá dlho, kým znovu zaspí. Pretože nie je nespokojné. Ani hladné. Ani frustrované. Ani uplakané. Je proste hore. A nerozumie, prečo do neho lejete fľašku mlieka, aby spalo, keď jemu sa nechce.

Vraj sa to rieši tak, že treba pracovať na dennom spaní a tiež neposúvať večerné ukladanie na skoršiu hodinu častejšie, ako dve noci v týždni. Alebo dve noci po sebe. Lebo vtedy to akoby zaberie. Dieťa si potrebuje z náročného dňa oddýchnuť a skutočne zaspí ako polienko a spí celú noc. Ale ak sa toto začne diať pravidelne, viac dní po sebe, dieťa sa zresetuje oveľa rýchlejšie. 

Ak si chcete prečítať viac, študovala som tento článok:
https://www.babysleepscience.com/single-post/2014/09/09/The-%E2%80%9CSplit%E2%80%9D-Night-Why-some-babies-are-awake-for-hours-in-the-middle-of-the-night-and-how-to-change-it

A v zúfalstve som cez víkend našla tiež tento článok:
https://www.babysleep101.com/2017/04/11-month-nap-regression-tips-for-getting-back-on-track/

Škoda, že som ho nenašla skôr, no prirodzene, že keď mala 9 mesiacov, som negooglila nič o 11tich mesiacoch...
Tu je taký výcuc... 
11-mesačné dieťa ešte potrebuje spať dvakrát za deň! Akokoľvek sa vám zdá, že nie. A že aj keď druhý krát nezaspí, ale len si proste v tichu a prítmí hodinu poleží v postieľke, je to stále väčší oddych, než keď nespí/neleží/neoddychuje už vôbec. A že to možno potrvá pár týždňov, kým to pochopí, ale že sa naučí, že si má pospať aj vtedy. To keby som vedela, keď sa to začalo prvotne kaziť...! Keby...

No a radia tu, že ako sa dostať naspäť do koľají... Vraj 4 kroky:

• doobedný spánok má začínať skôr
• treba kontrolovať dĺžku doobedného spánku (max hodina, hodina a štvrť - to zaručí, že budete môcť bábo uložiť aj poobede a že druhý spánok sa nebude konať už príliš neskoro)
• aj keď bábo druhýkrát nespí, ale praktizuje tam sedenie, štvornožkovanie alebo tak, je to stále lepšie, ako príliš unáhlene ho ísť vybrať a tento druhý oddych ukončiť príliš skoro. Ráta sa, aj keď nespí. Je však nútené oddychovať. A po čase s tým (vraj) prestane bojovať a naozaj si aj pospí. A vy že si máte zatiaľ dať kávu alebo čaj a nehysačiť. Ako ja. Včera to schytali tie vyťahovacie servítky. Všetky som ich povyťahovala asi za 30 sekúnd. Bol to super pocit.
• určiť vhodný čas večerného ukladania - asi 3,5-4 hodiny po tomto druhom poobednom spánku/oddychu.

Možno si poviete, že by som sa na to mala vykašľať. A prijať fakt, že proste nespí. Od jej narodenia som však nebola tento typ. Vždy som hľadala cestu, ako by to išlo, nie ako by to nešlo. A odmietam sa vzdať aj teraz. Lebo vidím, že to vedie do spánkovej záhuby. Už aj tých nočných spánkov.

ako je to dnes

Tak dnes sa snažíme ísť podľa tohto. Takže som ju doobeda uložila o 10tej - 50 minút trvalo, kým zaspala. Na 40 minút. Zatiaľ si to neodniesli žiadne vyťahovacie servítky. Len som si poplakala. A poručala do podušky. Tak, od nervov. Od zúfalstva. Lebo som len človek. Zavretý 90% stále doma. S rovnakými problémami, ktoré sa len prehlbujú. Každý deň.
Áno, pokašľala som si to sama. Tým, že som každý týždeň robila niečo iné. Ale v dobrej viere. Tak si to aj vyžeriem sama. A skúsim to. Takto. Podľa týchto 4 bodov. Už nemám čo stratiť. Aj o rozum som už prišla (aspoň tak sa mi dnes zdá). Už som na nule. Na dne. Už to môže byť len lepšie, že?

Cítim sa striedavo strašne namotivovane, odhodlane a na druhej strane úplne beznádejne a zdeprimovane. A toto trošku pomáha. Vypísať sa. Veriť, že možno to dokonca pomôže niekomu, kto to číta...

Vaša G. 

PS: Druhýkrát už nezaspala. Dnes opäť ideme dňom so 40-timi minútami spánku.