semienko minimalizmu

zasaďme semienko minimalizmu do našich hláv, nech rastie...

Už predtým, než som sa vôbec začala o minimalizmus a minimalistický prístup k životu zaujímať, som sa často pristihla, že chodím tak nespokojne po dome. A ani som nevedela prečo. Len som niekde v hlave mala taký pocit, že je tu toho veľa. Aj keď bolo upratané a aj keď tie veci, ktoré mi tú tieseň spôsobovali, neboli na prvý pohľad vidno. Stačilo mi, že len o nich viem. Neviem, či to poznáte, ale ak áno, tak by som vám rada nasadila do hlavy chrobáka. Chrobáka menom minimalizmus.

Minimalizmus je niečo, čo si môže každý, kto chce, začleniť do svojho životného štýlu. Nič k tomu netreba kupovať, netreba sa hlásiť ku žiadnej "skupine" a zbytočne na seba tlačiť tým, že sa chceme nejako definovať a niekam začleniť. Neexistujú žiadne pravidlá, môžeme si to definovať, ako chceme. Minimalistom nás robí už len myšlienka alebo túžba po živote a domácnosti, v ktorej nie sme obklopení vecami, ktoré nám viac neprinášajú radosť alebo úžitok. Proste takými, ktoré nepotrebujeme. Ale ich máme. Aj keď pekne uložené v krabici v pivnici - veď tam nikomu neškodia - ale tak, potom na čo tam sú ?

Okej, aby som veci ujasnila. Ja som v tejto téme začiatočník. Nie som žiaden inštruktor, ktorý má svoj život minimalisticky zariadený. Som skôr ten človek, ktorý sa túži zbaviť vecí, ktoré už nepotrebuje. Len to ide pomaly. Materská a tak. Chápete. No v poslednej dobe som o tom veľa čítala, videla veľa videí a jeden dokument (napríklad na Netflixe : Minimalism -
A documentary about the important things) a v neposlednom rade som o tom veľa rozmýšľala. A chcela by som priniesť malú inšpiráciu tým, ktorí sa možno zatiaľ ešte konkrétne minimalizmom nezaoberajú, ale sú, podobne ako som bola aj ja, v štádiu tej neidentifikovateľnej nespokojnosti. Z vlastnej domácnosti, alebo možno tak celkovo, zo života...
A o tom minimalizmus je. Uplatnenie má v každej životnej oblasti. Niekto sa potrebuje zbaviť nepotrebných vecí okolo seba, niekto ľudí, ktorí ho oberajú o energiu a radosť... Niekto sa potrebuje zbaviť práce, ktorá mu zaberá 12 hodín denne a neprináša mu žiadnu radosť a uspokojenie. Iba peniaze na to, na čo kvôli takej práci nie je vlastne ani čas - na rodinu, spoločné výlety, dovolenky, hobby... a akosi mu to všetko uteká medzi prstami. Možno takýto človek príde vďaka minimalizmu k rozhodnutiu, že mu stačí menej "výnosná" práca, ktorá ho bude "IBA" robiť šťastným... A dovolí mu venovať sa tomu, na čo doteraz času nebolo...

čo je to minimalizmus

Páči sa mi definícia z jedného kanála na Youtube (Pick up limes) - zadefinuj si to po svojom. Podstata je - neobklopovať sa vo svojom živote a domácnosti vecami, ktoré nám už viac neprinášajú radosť ani úžitok, ktoré nepoužívame a vieme, že ani nebudeme, a ktoré máme, ale sme zabudli, prečo vlastne. Len nám niekde sedia v skrini, v šatníku, v kozmetike, v doplnkoch, v kuchyni, v botníku, možno v srdci... A zaberajú miesto.

ultra minimalista vs. aj maximalista môže byť minimalista

K tomu, aby človek bol minimalistom, alebo aspoň začal na veci pozerať cez minimalistický prístup k životu, sa netreba všetkého zbaviť. A potom to ľutovať. Ach, prečo som ja vyhodila tú peknú maľovanú šálku? Tak rada som z nej pila čaj... Nie, myslím, že to nie je účel. Nechajme si tú peknú maľovanú šálku, keď z nej máme radosť. Keď nám z nej ten čaj chudí lepšie. Aj keď máme viac takých šálok - z jednej nám napríklad chudí lepšie čierny čaj, z jednej ovocný a z jednej zelený čaj. Je to ok. Pokiaľ nám prinášajú radosť a pokiaľ ich používame... Minimalizujme však počet oblastí v ktorých maximalisti sme. Nikto predsa nepotrebuje byť maximalista vo všetkom. Ak je to naša práca, ktorá nás teší a kvôli ktorej máme viac vecí (knihy, elektroniku, nejaké nástroje...) alebo ak to súvisí s tým čo nás baví, majme to.
Ale musíme mať napríklad toľko, vymyslím si, uterákov? Aj tých starých, čo už ani nevyzerajú dobre a už ich ani nevyťahujeme na svetlo sveta, lebo veď čo by si o nás niekto pomyslel, keby ich uvidel? Veď máme miesto nich nové, s ktorými sa radi prezentujeme a pohľad na ne nám prináša radosť. Tak majme len tie! Ja viem, smiešny príklad, tie uteráky, každý si dosaďte to slovo, ktoré napadá vás :).

Samozrejme, ak v tejto téme pôjdete viac do hĺbky, zistíte, že existujú aj takí tí ultraminimalisti. Ktorý svoj život vedia zbaliť do jedného kufra. Taký, ktorý majú jeden tanier, jednu lyžičku, vidličku a nožík, jeden pohár, jedno pyžamo, jedny topánky, jedny rifle, jednu košeľu... Uf, no už sa mi to nechce vypisovať, proste zo všetkého po jednom. Lebo viac nepotrebujú. A sú tak šťastní. A myslím, že o tom to je. Majme veci, ktoré POTREBUJEME k tomu, aby sme boli šťastní. A iba tie.

potrebujem vs. chcem

A pri nákupoch, triedení alebo vyhadzovaní vecí sa skúsme naučiť opýtať sa sami seba jednu jednoduchú otázku : potrebujem to, alebo to iba chcem? A ak to "iba" chcem, viem si predstaviť, že ma to bude tešiť viac, ako jeden týždeň/ jednu sezónu ...? Alebo to chcem iba preto, že to práve letí a majú to všetci... Myslím, že takéto uvažovanie môže ušetriť kopec miesta v skrini, v šatníku a aj v peňaženke...

one in / one out

V preklade to znamená, že za každú vec, ktorú domov prinesieme novú, by sme mali byť schopní jednu vec vyhodiť. Aby sme opäť nezačali veci kumulovať a potom ich opäť ukladať niekde dozadu do spodných políc, aby sme ich radšej nevideli.

minimalizmus je proces...

Ak sa chceme dať na túto cestu, či už zatiaľ len v myšlienkach alebo aj reálne v skutkoch, nestane sa tak zo dňa na deň. To, o čom je minimalizmus, nám musí začať byť sympatické.

Je vám sympatické, že je konečne "v móde" niečo, čo hlása opak konzumného života ?

Zaradením minimalistického prístupu do života sa veci okolo nás vyjasnia. Vyčistia. Pocit nespokojnosti zmizne. Lebo vieme, že robíme niečo pre to, aby sme boli spokojnejší. S tým ako žijeme, bývame a tak celkovo - sme. Je to proces, ktorý v istom zmysle nemá koniec, nie je to niečo definitívne. Nie je to upratovanie. Že okej, teraz idem vyhádzať polovicu domu a potom takéto veľké upratovanie urobím zase o rok (alebo o niekoľko rokov) a dovtedy budem k veciam pristupovať rovnako ako doteraz. Pri upratovaní človek nemusí nevyhnutne chcieť zmeniť svoj prístup k životu a veciam.
Naproti tomu minimalizmus je proces, ktorý je možno náročnejší zo začiatku, kedy naozaj prechádzame svoje veci, miestnosť po miestnosti alebo oblasť po oblasti... No keď to urobíme a naďalej budeme minimalistické princípy uplatňovať, napríklad už len pri nakupovaní, nestane sa, že budeme opäť zahltení množstvom nepotrebných vecí. Lebo už budeme kupovať len také, čo potrebujeme, nie?:)
Ja som napríklad vďaka minimalizmu konečne prestala nakupovať podľa letákov. Však to poznáte. Toto je teraz v akcii za dobrú cenu, to sa zíde. A to "to sa zíde" si poviete na toľko vecí... Ktoré v skutočnosti ani nepotrebujete. Uskladníte ich niekde doma a aj zabudnete, že ich máte. A nemali by ste potrebu ich kúpiť, nebyť toho letáku, ktorý vám ju vsugeruje...

a čo my ženy a naše OBLEČENIE?

Naozaj nemusíme vlastniť len jeden pár topánok :D. Myslím, že také ani nevymysleli, hlavne do našich štyroch ročných období :D. Odpoveďou je možno kapsulový šatník. V krátkosti načrtnem, ale bližšie sa mu budem venovať v ďalšom príspevku.

Kapsulový šatník je spôsob menežovania si oblečenia (+ niektorí do toho zaraďujú aj doplnky a topánky) tiež podľa podobných preferencií, ktorými sa riadi samotný minimalizmus. Majme v šatníku LEN to, čo máme radi. V čom vieme, že vyzeráme dobre, čo sedí našej postave, čo je kvalitné, pekné a nie je to len sezónny výstrelok. Niečo, čo si vieme predstaviť nosiť aj viacero sezón alebo rokov...
Poďme si to definovať aj negatívne : nemajme v šatníku veci, ktoré nám nesedia - farebne alebo veľkostne (veď keď schudnem/ priberiem, bude mi to opäť dobré...), s ktorými sa nestotožňujeme, len je nám ľúto ich vyhodiť, lebo sme za ne dali peniaze. Ruka hore, kto má niečo také, čo si kúpil a nikdy si to neobliekol, lebo sa v tom necítil sám sebou! Také, ktoré tam máme zo súcitu, z nostalgie a neviem z akých ešte dôvodov. Určime si nejaký rozumný počet a do toho sa snažme zmestiť - s našimi svetrami, tričkami, blúzkami, riflami, kabátmi, kardigánmi a pod.

Opäť, "ultrakapsuláčky" vedia mať jeden kapsulový šatník s minimom kúskov na všetky sezóny v roku. Mne je však viac sympatickejší kapsulový šatník po ročných obdobiach/sezónach. A v budúcnosti by som vás rada zobrala na prehliadku môjho kapsulového šatníka na nadchádzajúcu zimnú sezónu. Už čoskoro :)!

na záver

Minimalizmus som vám predstavila podľa toho, ako ho chápem ja. To je na ňom to pekné. Nemá žiadnu presnú definíciu. Dúfam, že som vás možno trošku inšpirovala a naladila na túto cestu... A že sa najbližšie v obchode možno pristihnete pýtať sami seba otázku: naozaj to potrebujem ...?

Vaša G.