spánok bábätka - intro

Táto téma je široká. Kontroverzná a takmer nevyčerpateľná. Akosi mi nedá len tak vhupnúť do nejakého konkrétneho príspevku, ktorý bude, tak ako som si predstavovala, že bude aj tento, jasný, stručný (stručnejší) a prehľadný. To už som asi ja, že potrebujem všetkému dať nejaký úvod namiesto prístupu in medias res.

Tu je môj úvod do série príspevkov spánok bábätka. A sľubujem, že ďalší príspevok sa už naozaj bude venovať tomu konkrétnemu obdobiu bábätka vo "veku" 0-3 mesiace. 

intro

Keďže som v otázke detí bola absolútny začiatočník, počas mojich tehotenských mesiacov som sa snažila ísť z nuly na sto za tých... 9 mesiacov, ktoré som mala k dispozícií. Som človek, ktorý má potrebu sa obklopiť množstvom informácií, aby mal z čoho vyberať a... takpoviediac, "nájsť sa". Nestačí mi len počuť od niekoho - ja som to robila takto. Chcem vedieť ako to robilo 100 ďalších ľudí, chcem "výskumnú vzorku", chcem vedieť porovnať výsledky, chcem vedieť, aspoň trošku, čo ma čaká...

Čo sa týka porovnávania tých výsledkov, mám na mysli výsledky rôznych prístupov ku spaniu bábätka. Moje tehotenstvo bolo síce teraz, z pozície spomienkového optimizmu, krásne, ale veľa som toho nenaspala. Problémy so spaním som začala mať už okolo piateho mesiaca a do konca tehotenstva to bolo už len horšie a horšie. Takže niekedy vtedy som sa "našla" a povedala som si, že aj keď sa Vivi narodí, chcem sa vyspať.

Možno to niekomu bude pripadať sebecké, ale môj názor je, že príchodom dieťatka sa nemusia začať roky prebdených nocí. Dieťatko len k tomu treba od začiatku viesť.

Takže vlastne už počas tehotenstva som sa začala profilovať. A začínala som mať predstavu, čo robiť chcem a čo robiť nechcem v súvislosti s jej spaním.

Keď sa Vivi narodila, aktivoval sa u mňa, pre všetky matky známy, MI alebo materinský inštinkt. Ten úradoval veľmi silne, ale spolupracoval s tým, čo som si predsavzala. A začala som moju dcérku postupne, pomaličky učiť, ako spinkať (a ako sa nebudiť každých 30 min...).

moje východiská 

• nebrať si ju do postele, ale naučiť ju spať v postieľke - jasne, bolo by to to najkrajšie na svete, privoniavať k jej hlavičke celú noc. A vo svojej podstate aj závidím tým maminám, ktoré išli touto cestou... ALE! Ten strach z toho, že by som ju mohla ja alebo môj muž priľahnúť, hlavne v prvých týždňoch, kedy je človek z dňa vyčerpaný tak, že len ľahne ako "kabela" a môže zaspať tvrdšie, ako si predstavuje... bol väčší. Ďalej, od spoločného spania sa veľmi ťažko odúča. Verte mi, som žijúci príklad a až sa hanbím priznať, koľko som ja spávala s mojou mamou v posteli! Nepriznám sa :D. Len tak načrtnem, že už všetci okolo mňa s mamou nespávali. Ani takí, ktorí kedysi zvykli!
  
• spanie je niečo, čo sa dá dieťatko naučiť - s týmto názorom sa absolútne stotožňujem. Niekoho názor je, že spanie sa niekedy potom v budúcnosti vykryštalizuje a že sa to dieťa naučí samé. Okej, ja to beriem, len to nie je môj názor. Je toľko vecí, ktoré od malička naše bábätko učíme - dávame ho "pásť koníčky" aby sa naučilo držať hlavičku, učíme ho sedieť, učíme ho papať z lyžičky, učíme ho chodiť atď. atď. Tak som si povedala, prečo takto nepristupovať aj ku spánku? Nie je to tiež niečo, čo je mojou úlohou ho naučiť? Nebude to koniec koncov pre moje bábätko to najlepšie? Keď sa naučí dobre, dlho a kvalitne si pospať? Na tieto otázky som si odpovedala - áno. A áno, tá sebecká stránka - budem z toho profitovať aj ja. Lebo oddýchnutá mama = dobrá mama a trpezlivá mama.
  

Toľko k mojim východiskám. Nasledujúce informácie, tipy a rady však nevyžadujú 100% rovnaké nastavenie. A samozrejme, ani netreba a nikoho nenútim sa nimi riadiť. A ani sa nepasujem do pozície tej, ktorá to má všetko v malíčku. Sama sa teraz pasujem s dennými spánkami mojej 11mesačnej dcérky a je to stále nejaké rozbité. Ale to, čo funguje a fungovalo nie je výsledkom toho, že sa to proste tak stalo. Je za tým veľa práce a popravde, aj veľa plaču. A to nie len Vivinkinho, ale aj môjho. Je za tým drina. A sú k tomu treba pevné nervy. A ak ich nemáte, tak aspoň opora partnera...

Vyberte si to, čo by vám naozaj mohlo pomôcť. Berte to ako tipy a rady, ktoré sa vám môžu zísť, s ktorými sa možno stotožníte... A ak nie, tak sa nič nedeje :). 

Ďalší príspevok z tejto série k vám príde už čoskoro! 

Vaša G.