výročie v Enaku

Kde bolo tam bolo, bola raz jedna dvojica zaľúbencov, ktorá oslavovala už svoje jedenáste výročie, odkedy spolu začala chodiť. Počas tých 11 rokov sa už aj zobrali, ale toto výročie pre nich ostalo stále také špeciálne. Okrem toho, bola by škoda začať to počítať od nuly, keď už mali na konte toľko rokov, nie?

A touto dvojica je... veľkolepé odhalenie... bubny... :D Ja a môj muž. Sme spolu od 16-tich rokov a už vtedy, v ten úplne prvý rok po spoločnom chodení sme započali tradíciu, že každý rok na výročie chodíme na večeru, a vždy niekam inam.

prudko pôrodvyvolávajúce jedlo 

Tento rok to "padlo" na Enak. Vynikajúce ázijské bystro v Trnave. Malé, zvonku nenápadné, za to však s nápadným nápisom ENAK, ktorý vaše oko určite zachytí, aj keď len zamyslene kráčate ulicou. Útulné, príjemné, s milou a profesionálnou obsluhou. S nádychom takej tej pravej ázijskosti, vytvorenej už len použitím misiek a tanierov, v ktorých jedlo servírujú. Štýlové. Také instagramové :).

Vlastne sme tam chceli ísť na výročie už minulý rok. A asi dobre, že to nevyšlo. Pretože keď sme tam išli neskôr, už po našom výročí, osláviť zase moje decembrové meniny, tak som v tú noc išla rodiť :D.
Ich jedlo je totiž prudko pôrodvyvolávajúce! :D Urobila som to vlastne tak trochu naschvál, že som tam na tie moje meniny išla, pretože od svojej doktorky som dostala posvätenie, že už môžem začať robiť aj také veci, ktoré by mi mohli vyvolať pôrod. Že už je to na spadnutie a treba to popostrčiť, aby sme tam neboli na sviatky alebo na Silvestra. Takže som tak trochu dúfala, že keď si dám KONEČNE niečo pikantné, tak sa to rozbehne. Ale brala som to skôr ako srandu. Že ha ha, teraz si dám v Enaku Tom Yum a pôjdem rodiť. Ešte sme sa na tom aj v ten večer smiali. A čo bola ešte večer sranda, bola v noci pravda. A hneď na druhý deň tu už bola naša Vivi s nami. :)

Takže, milé mamičky v očakávaní, z ktorých to vaše bábo ešte stále nie a nie vypadnúť, choďte do Enaku! Z mojich skúseností - najlepšie pôrodvyvolávajúce kombo je ich Tom Yum krevetová polievka (áno, mala som krevety ako tehotná) a Nasi Goreng s ryžou! ;)

ich menu

Po krátkej odbočke o mojom pôrodnom dobrodružstve, ktoré začalo v Enaku, sa vraciam už tak oficiálnejšie, k ich prevádzke ako takej. Konkrétne k tomu, čo ponúkajú. Na ich menu je stabilne 6 jedál a jeden denný špeciál, o ktorom vám obsluha povie všetko, čo potrebujete vedieť na to, aby vás naňho navnadila.

Možno si poviete, že to nie je veľký výber, ale verte mi, že je to skvelé. Nemusíte horúčkovito listovať a dlho sa rozhodovať, proste idete do toho, čo vás najviac osloví. Okrem toho, pre nich ako pre bistro je určite jednoduchšie udržiavať tak kvalitu a čerstvosť, keďže nemusia skladovať x rôznych surovín kade tade po mrazákoch, ktoré by možno použili iba raz za mesiac. Vlastne tak by to aj v bistrách malo byť. Najvychytenejšie ázijské bistro v Bratislave - Soho, má tiež podobnú politiku výberu.

Na príprave jedál si dávajú záležať. Používajú čerstvé suroviny, exotické prísady a koreniny a na tých tanieroch, čo sa mi tak veľmi páčia, vytvárajú doslova zážitok pre všetky zmysly - najmä však pre chuť, zrak a čuch! Väčšinou sa nezvyknem púšťať do ich jedla rukami, aby som zapojila aj hmat, aj keď to by bolo isto veľmi autentické... No celkom isto počujem, ako to jedlo na mňa prehovára! S prvým sústom sa ocitáte presne tam, kam vás chcú dostať. Niekde v juhovýchodnej Ázii. Možno v Thajsku alebo v Indonézií. Len zavrieť oči...

arašidy

Tými vás v Enaku vítajú. Ešte takými v šupke. Opraženými na čili a cesnaku. Sú fajné slané, že si po každom dzobnutí vždy oblížete prsty. Tie vždy potešia. Ako pozornosť. Zdarma. Ale nejde o to. Páči sa mi, že sa len nehrajú na slušný podnik. Že sú. Že si vážia zákazníkov. Sú schopní aj niečo dať, a to nie len arašidy. Častokrát majú v ponuke napríklad chai latte k jedlu zdarma, alebo domáci ľadový čaj... A tak to má byť... Toto keby pochopilo viacej prevádzok, majú tiež tak plno ako v Enaku.

Uvedomujú si, že tam človek príde minúť peniaze (jedlá tam v priemere stoja okolo 9 eur jedno). A že by sa možno patrilo nejako vyjadriť vďaku, že tam človek zavítal, a že budú radi, keď príde aj nabudúce. A ako to vyjadriť lepšie, ako miskou týchto skvelých arašidov? :)

čo sme si dali

No, polievku a hlavné jedlo. Na dezert nezostalo miesto. Ich raw koláčiky a raw poháriky však vyzerajú úžasne. Dúfam, že raz budem schopná sa tam nafutrovať menej, aby som mohla vyskúšať aj tie.

krevetová Tom Yum polievka

Dali sme si ju obaja. Menšiu, trojdecovú verziu. Donedávna ešte nebola v bežnej ponuke, iba ako špeciál, no z pochopiteľných dôvodov (že je MEGA), ju zaradili do svojho denného menu. Máte tiež možnosť dať si ju ako hlavné, pollitrové jedlo.

Bola naozaj vynikajúca, pálivá, sladkasto zázvorovo kokosová, s mušľami, krevetami, hlivou a ryžovými rezancami. A čo sa mi naozaj ráta - nemusíte tam naháňať v miske jednu krevetu a šetriť si ju na záver! Máte ich tam toľko, že vás ani nenapadne začať ich od jedu počítať :D. Na vrchu posypaná čerstvým koriandrom... Keby som vám aspoň nejak mohla sprostredkovať tú vôňu... No myslím, že najlepší nápad bude, keď ju tam pôjdete ochutnať! ;)

Pad Thai

Moja voľba hlavného jedla bola Pad Thai. Thajské ryžové rezance s krevetami, mungo klíčkami, arašidmi a jarnou cibuľkou.

Opäť, s krevetami tá istá situácia - bolo ich tam neúrekom! Dostala som misku bohato posypanú jarnou cibuľkou, ktorá ukrývala rezance výrazne voňajúce po arašidoch a limetke. Ak máte radi túto kombináciu, alebo to pre vaše chuťové bunky znie dobre, určite to vyskúšajte. Ich Pad Thai rezance som tam už niekoľkokrát mala, a neviem, či to bolo tým, že tentokrát som si ich objednala bez tofu, ale zdá sa mi, že nejak upgradovali omáčku. Bola akoby trošku sladšia a kyslejšia zároveň a a asi jej tam bolo aj viac. Dalo by sa povedať, že to bolo až také šťavnaté. No proste, za mňa - super! A teraz, ako o tom píšem, sa mi začína kvôli nadmernej produkcii slín ťažko prehĺtať! Takže asi toľko :).

Mie Goreng

Výber môjho muža padol na ich Mie Goreng, alebo inak povedané - indonézske pražené rezance s krevetami, zeleninou a podávané s volským okom.

Nedovolila by som si hovoriť za neho, preto som musela ochutnať. Teda verziu s rezancami. Verzia s praženou ryžou sa volá Nasi Goreng a s tou som sa dôverne oboznámila večer pred pôrodom :). Rozdiel je iba v tom, či máte chuť na ryžu alebo rezance.

Chuťovo je to pikantné, zázvorové, sladkasté po sladkej sójovej omáčke a úplne nový rozmer tomu dodáva smažená cibuľka, ktorou je toto jedlo navrchu posypané. Plus to volské oko. Sýte, skvelé, ohnivé. Mne ako žene to pokryje aj obed na druhý deň, pretože čo nedojem, si dám zabaliť :D. Môj muž sa ale pochlapil a zjedol to všetko. A ešte sa ma aj pýtal, či nedáme ten dezert. To už som ale ja z posledných síl fučala nad svojim Pad Thai. Takže nedalo sa. Nezostalo mi miesto. Priestor medzi žalúdkom a pľúcami sa naplnil a keby som zjedla viac, asi by som sa už nenadýchla. Aj keď, ako tak nad tým premýšľam, posledný nádych nad Pad Thai alebo Nasi či Mie Goreng mi nepripadá ako taký hrozný koniec. Srandujem :).

záver

Na budúci rok to bude pre náš ťažké. Nájsť niečo, odkiaľ budeme odchádzať minimálne rovnako spokojní, ako z Enaku. Alebo začneme recyklovať. Kým niečo dobré zasa v Trnave alebo v Bratislave nevyrastie. :) Určite sa počas roka budú nejakí kandidáti kryštalizovať a budete si o tom môcť samozrejme prečítať.

Takže zatiaľ sa lúčim, teda aspoň do ďalšieho gastro zážitku.

Vaša G.